Zhrnúť túto talianku v texte je relatívne náročné. Predsa, všetko talianske je skôr emočné, resp. ideálne to musí byť rýchle, ukričané a náladové. V tomto prípade sa však jedná o úplný opak a je to v najlepšom poriadku. V prvom rade je dôležité povedať, že nie som extrémny motorkár. Mám rád pohodové, občas rýchlejšie jazdy a vždy keď sadnem na akúkoľvek motorku, tak sa to snažím mať medzi ušami zrovnané. Offroadové jazdenie mám rád, no opäť s rešpektom. S V85TT som sa však na poľných cestách cítil až neuveriteľne sebaisto. Skúsenosť, ktorú naozaj rád odporučím.
Aby som sa priznal, prvé kilometre sme si naozaj nerozumeli a nevedel som prísť na určenie motocykla. Krásny prejav vzduchom-chladeného motora s typickými vibráciami, no s relatívne malým spektrom otáčok vás predurčuje často radiť. Svižnejšie po diaľnici to s ňou síce pôjde, no nebude vás to naozaj tešiť a také vysoké otáčky a ani jazda tejto motorke nesvedčia. Samozrejme, môžete, no nepredpokladám, že chcete cestovať do Chorvátska rýchlosťou 130 km/h. Vyberte ju z tohto nehostinného prostredia, zhoďte bočné kufre (inak super že sú v štandarde, pretože nikdy neviete) a začnite si užívať okresky.
Keď vás omrzia, rovno bez podradenia to švihnite na vedľajšiu poľnú cestu a pochopíte, o čom je táto motorka. Nádherne agilná a fantasticky ovládateľná s kardanom, ktorý zaručí naozaj príjemnú odozvu a pocit istoty v menej náročnom teréne, no nezabudnime na obuté cestné pneumatiky. Rozloženie hmotnosti je taktiež podarené. Máte naozaj pocit, že sedíte skôr na menšej motorke, čo vám bude na cestách dodávať väčšiu istotu. Vybláznení sa vraciame rovno z okolia tovární a polí do centra a kaviarní. Primeraný výkon od podlahy a spomínaná agilita vás dopraví rovno do centra na kávu, kde sa môžete tešiť z podareného vizuálu a všetkých tých malých talianskych detailov, ktoré vám unikali, kým ste lietali po okolí.
Jednoducho, keď ju pochopíte, nie je čo riešiť a nebudete chcieť zosadnúť. Skvelo trafený objem, výkon a rozmer motocykla do triedy, ktorá takýto zaujímavý kúsok naozaj potrebovala. Spolu s typickou talianskou odlišnosťou je to naozaj vydarená motorka.
Moto Guzzi však môže ponúknuť niečo viac, než len dobre spravený motocykel. Staršie ročníky dobre vedia, čo táto značka už so storočnou históriou skutočne znamená. Otázka je, či aj tie mladšie.
Pre mňa osobne je Moto Guzzi pojem, ktorý zarezonoval už od detských čias. Je tiež pravdou, že som sa o značkách ako MV Agusta, Benelli, Bimota, Moto Guzzi, Laverda, Moto Morini a pod. dopočul v prvom rade zo spomienok môjho otca, kým som sám nezačal jazdiť.
Väčšina týchto značiek vznikla v pred a povojnovom období a hľadala svoje miesto na trhu. Niektoré už dnes nejestvujú, resp. stali sa súčasťou iných značiek (Laverda, dnes vlastnená skupinou Piaggio). Neskôr však prišla skoro tridsaťročná prevaha japonských motocyklov, kde tu suplovaná lokálnymi, nemeckými a zopár talianskymi značkami. Subjektívne Ducati a Aprilia. Som však veľmi rád, že práve výrobca s takou históriou a tak špecifickým dizajnom sa po dlhšej dobe opäť dostáva aj na náš trh, a to hneď s dvomi fantastickými počinmi: V7 Stone a nami testovaná V85TT zapožičaná od spoločnosti MotoGroup Bratislava. Práve vďaka našim otcom a starým otcom, vďaka histórii, špecifickej technológii a skúsenostiam má MotoGuzzi u mňa špeciálne miesto. Vezmite si dve hodinky času. Požičajte si V85TT na testovaciu jazdu. Nebudete ľutovať. Sadnete, pojazdíte, pochopíte. Následne vás čaká zopár ťažkých nocí, kedy sa budete rozhodovať, či ju naozaj tak potrebujete. Chcieť ju totiž budete hneď.
Galéria
