Zaujímavosti

Dvadsaťtisíc kilometrov s elektromobilom #1:Prečo som presedlal na elektriku?

Elektromobilita je téma, ktorá ešte stále polarizuje spoločnosť. Niektorí ju vnímajú ako spásu, ako technologický pokrok, či nebodaj ako zjednodušenie mobility. Tábor na opačnej strane spektra to berie ako čosi hrozné, niečo čo ničí pôvodnú filozofiu automobilového sveta, skazu tejto doby, skrátka, temnú silu, ktorá postupne hubí ďalšiu svetskú zábavu – hukot mechanických veľkoobjemových motorov.

Je jedno do ktorého tábora patríte, v tomto seriáli vás nechcem presviedčať alebo odhovárať vás od elektrifikovaného pohonu. Mojim cieľom je pravdivo, na základe faktov a skúseností pomenovať všetko to, s čím sa stretnete, čo vás poteší a čo potrápi, ak sa rozhodnete pre elektromobil. Berte to teda ako skúsenosti kamaráta, na ktorého sa obraciate, ak si idete po dobrú radu.

Prvá kapitola môjho seriálu so životom s elektromobilom bude primárne o tom, čo nahlodalo moju myseľ, aby som presedlal z tradičného paliva na alternatívne. Moju premenu potrieb iniciovala moja nová práca. Bývam v rodinnom dome, v obci pri Šali, a po skutočne dlhom čase som sa rozhodol prijať prácu na TPP, ktorej podmienkou bolo každý deň dochádzať do centra Bratislavy. V reči čísel 76 kilometrov po diaľnici (resp. 66 kilometov po okreskách) krát dva (teda ráno tam a poobede naspäť). Spolu je to 152 kilometrov tzv. transportných kilometrov a ak to vynásobíme počtom pracovných dní v mesiaci (cca 21), tak je to 3 192 kilometrov mesačne len kvôli dochádzaniu do práce.

Tým šikovnejším matematikom to už došlo v tejto chvíli. Prezradím však, že v týchto dňoch stál liter benzínu niečo tesne pod 1,5 eura, takže to nebolo také hrozné. Pri spotrebe 7,5 litra na 100 km (ktorú som v priemere mal) a vtedajších cenách benzínu to predstavovalo okolo 360 eur. „Daň za to, že mám dobrú prácu v Bratislave,“ hovoril som si. Nezarobil som si málo, takže som to skutočne bral tak, ako nutné zlo, ak nechcem chodiť MHD a každý deň tráviť čas na vlakovej stanici. Som už dosť starý na to, že jednoducho nie som ochotný spustiť zo svojho komfortu. Sorry príroda, tak to je.

Lenže, cena benzínu sa začala zvyšovať a moju myšlienku zaobstarať si elektromobil začala nahlodávať tzv. mentálna hranica. Až napokon to prišlo, tankovanie za 1,6 eura za liter mi proste prišlo príliš. Sadol som si doma za stôl, vytiahol jeden kus čistej A4-ky z tlačiarne a začal kalkulovať. Ak to takto pôjde ďalej, cena len za transport do práce (a to nerátam presuny po meste či individuálne potreby presunov) ľahko prekročia štyri stovky a začnú sa približovať skôr piatim stovkám mesačne. A to už nie je vôbec málo!

Skromný prieskum na známom inzertnom bazáre mi povedal, že ak si chcem kúpiť auto s 0 či 10 % akontáciou a leasingom do 500 eur mesačne s poistkami (ekvivalent sumy vynaloženej len do nevratného paliva), budem sa musieť rozhodnúť medzi Škodou Citigo iV, Volkswagenom e-Up, Renaultom Zoe či Nissanom Leaf. Priznávam, toto nie je veľmi šťastný výber, ale ako najlepšia možná voľba – vzhľadom na veľkosť, kapacitu batérie, dojazd a celkový vzhľad – bol jednoducho ten Nissan. Kamaráti z Auto-Impex.sk mi ešte pomohli nájsť predvádzačku, ktorá v rámci môjho rozpočtu mala zaujímavú výbavu, takže v konečnom dôsledku som bol spokojný. A tak sme si tľapli.

Celý proces, popravde, netrval ani týždeň. Od rozhodnutia, že cena paliva je skrátka privysoká na to, že nejde o žiadne zábavné kilometre, po prekalkulovanie ponúk, až po schválenie leasingu a následne prevzatie vozidla, prešlo približne 5-6 pracovných dní. Som človek spontánnych rozhodnutí, áut som otestoval nespočet, takže som sa vrhol do tejto zmeny takpovediac pohlave.

Vám by som ale tento krok rozhodne neodporučil. Elektromobil je, napriek svojej jednoduchosti, vcelku komplikované vozidlo. Je potrebné si ho dobre otestovať, vyhradiť si na to dosť času (aspoň týždeň) a vyskúšať ho vo viacerých situáciách, do ktorých sa najčastejšie dostávate. Pretože to nie je len o papierovom dojazde. Je to o tom, ako rýchlo chodíte, či ste ochotní prijať kompromis a občas spomaliť, či si uvedomujete, že v zime jednoducho najazdí menej (resp. spotrebuje viac), apod. Dojazd elektromobilu je spoľahlivý, ale závisí od mnohých faktorov, ktoré sa treba naučiť predpovedať. Elektromobil má rád teplo a sucho, naopak, neznáša zimu, vietor a rýchlu jazdu. Ak sa chcete silou-mocou ponáhľať, elektromobil vás vytresce. Ak ste ochotní nastaviť si svoj rytmus, odmení vás nízkou spotrebou, vďaka čomu vás cesta (napríklad) do Budapešte, vyjde dve eurá.

Ak sa teda začnete zaujímať o elektromobil, určite si vyskúšajte nasledovné veci, predtým, než tento kus zaradíte do svojho užšieho výberu:

– Aký je reálny dojazd elektromobilu pri zhoršených podmienkach (zima/vietor/dážď)
– Aké nabíjacie konektory ponúka, akou rýchlosťou sa dokáže nabíjať
– Aká je reálna spotreba pri cestovnej rýchlosti na okreskách (90 – 100 km/h) a na diaľnici (120 – 130 km/h)
– Aká je spotreba a dojazd pri plnom naložení vozidla (keď veziete celú rodinu)
– Či prejde vašu najbežnejšiu trasu na jedno nabitie aj pri vyššej rýchlosti (domov – práca – domov)
– Akú máte doma sieť – či máte predprípravu na inštaláciu wallboxu alebo bude možné u vás nabíjať iba z bežnej siete
– Aká je hustota rýchlonabíjačiek v okolí vášho bydliska / práce

Tieto údaje si zapíšte a porovnávajte. Pretože nič nie je horšie, ako keď sa budete musieť prispôsobiť svojmu novému autu. Auto vám má slúžiť a nie robiť vrásky. Má vám pomôcť zefektívniť vaše vynaložené náklady na dopravu a nie zdržiavať a komplikovať vám cestovanie. Len pre porovnanie, priemerná (dobrá) spotreba elektromobilu by sa mala hýbať na úrovni 16 – 18 kWh / 100 km. Na okreskách je dobrá spotreba okolo 15 – 17 kWh / 100 km, na diaľnici je bežné, že dosiahnete 20 až 22 kWh / 100 km.

V ďalšom dieli sa pokúsim pomenovať, aký je život s elektromobilom po jeho kúpe, čo sú jeho benefity či aká je ekonomika pri jeho dlhodobom používaní.

Galéria

Mohlo by Vás zaujímať

Sledujte nás

newsletter

    sociálne siete

    Magazin Carera na Facebooku

    Vyhľadávanie